Slovenské rody (TV seriál)

Sedemdielny filmový dokumentárny seriál s hranými epizódami.Jednotlivé časti:1.-Juraj Turzo z Levoče -Objektívny a pravdivý pohľad na rodovú históriu...
Více textu

Sedemdielny filmový dokumentárny seriál s hranými epizódami.Jednotlivé časti:1.-Juraj Turzo z Levoče -Objektívny a pravdivý pohľad na rodovú históriu Turzovcov - pôvodom z Betlanoviec pri Levoči - s prvkami fikcie, keďže rodinný príbeh rozpráva a po súvislostiach i záhadách v jednotlivých ľudských osudoch rozvetveného rodu pátra jeho posledný priamy mužský potomok Imrich Turzo (1598-1621).
Príbeh zakladateľa rodu, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom, ako i zásluhy jeho otca Jana získal významné majetky a práva darovacou listinou podpísanou kráľom Žigmundom Luxemburským r. 1430 v Trnave. Juraj Turzo bol šľachtic nového typu, šľachtic podnikateľ. Venoval sa obchodu. Vďaka tomu, že vedel „lacnejšie kúpiť a drahšie predať, zbohatol a stal sa veriteľom miest Košice, Bratislava, ale aj spišského županátu, začo dostal ako garanciu do zálohu Spišský hrad s okolitými dedinami v r. 1452. Jeho traja synovia a tri dcéry z manželstva s manželkou Katarínou sa stali úspešnými pokračovateľmi rodu.2.-Podnikateľ Ján Turzo z Betlanoviec -Dvaja z troch synov Juraja Turza sa dali na cirkevnú dráhu, Ján, narodený v r. 1437, ktorý sa priženil do Krakova, kde spravoval filiálku rodinnej firmy sa stal veľmi úspešným obchodníkom a banským podnikateľom, spolupracujúcim s Fuggerovcami. Rozprávač príbehu Imrich Turzo to reflektuje slovami: „večná dilema nášho rodu ... slúžiť Bohu alebo obchodu ...?“ Ján Turzo sa dožil 71 rokov, žil azda najdlhšie spomedzi všetkých turzovských mužov. Na konci svojho života bol krakovským, levočským a banskobystrickým mešťanom, zvolenským županom, kremnickým komorským grófom, vďaka ktorému sa začali v Kremnici raziť toliare, strieborné guldinery. Bol veľkoobchodníkom, podnikateľom európskeho významu, spoluzakladateľom - s Jakubom Fuggerom – jedného z najstarších európskych podnikov v baníctve a hutníctve, jedným z najväčších veriteľov uhorských kráľov. Dvaja z jeho synov sa stali biskupmi – vroclavským syn Ján a olomouckým syn Stanislav.3.-Spriaznenec kráľovnej Alexej Turzo -Príbeh Alexeja, syna Jána Turza, narodeného r. 1490 v Krakove Janovej druhej manželke, ktorý dokázal obnoviť a zveľadiť turzovský majetok, vplyv i moc v rušných a nebezpečných časoch uhorských stavovských povstaní, tureckého ohrozenia a veľkých baníckych nepokojov v baniach a hutiach turzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti. Dosiahol postavenie stoličného a kráľovského hodnostára, bol aj kráľovským miestodržiteľom v Bratislave, a prispel k nárastu turzovského majetku aj „nepodnikateľskými“ cestami. Kráľ Ľudovít II Jagelovský ustanovil Alexeja Turza do hodnosti kráľovského pokladníka. Keď v bitke s Turkami pri Moháči v r. 1526 kráľ zahynul, pomáhal jeho iba dvadsaťročnej vdove, kráľovnej Márii Habsburskej zachraňovať kráľovský poklad a odviezť ho z Budína do Bratislavy. V čase, keď prebehlíctvo z cisárskej strany na stranu uhorských stavov, sa pestovalo ako „typický šport“ uhorských veľmožov zostal kráľovnej Márii verný, blízky a často ju hostil na svojom hrade Červený Kameň a na Hlohovskom zámku. Rozprávač rodinného príbehu Imrich usudzuje: „Nie, strýko Alexej nebol verný len pre majetky.“ Kráľovná Mária sa zaslúžila, že sa Bratislava stala v roku 1536 aj oficiálnym hlavným mestom Uhorska. Alexej Turzo zomrel v roku 1543 bez mužských dedičov. Na sklonku života zariadil pre svojho synovca Františka Turza, ktorému bol poručníkom, biskupský stolec v Nitre. A to bez toho, aby bol kňazom.4.-František Turzo na biskupskom stolci v Nitre -Prvý z Turzovcov, ktorý vo svojom živote bol cirkevným hodnostárom aj obchodníkom, slúžil kresťanskému Bohu i starorímskemu bohu obchodu a zisku Merkúrovi. Aj keď nebol vysväteným kňazom, stal sa nitrianskym katolíckym biskupom. Ako prvý z rodu Turzovcov konvertoval k luteránom. A bol aj staviteľom, pripomínajú ho stavby, ktoré postavil - na Oravskom hrade vybudoval palác, ktorý sa dodnes volá Turzovský, v Bytči dal r. 1574 postaviť štvorcový renesančný kaštieľ. Rozprávač príbehu Imrich Turzo o ňom hovorí: „Môj starý otec František Turzo umrel na Lietavskom hrade a do Bytče, kde som sa narodil, sa už nestihol nasťahovať. Mal šesťdesiatdva rokov.“5.-Palatín Juraj Turzo z Betlanoviec -Juraj Turzo – veľká renesančná osobnosť, takmer na rok presne rovesník geniálneho W. Shakespeara. Politik, vojak, diplomat, podnikateľ Juraj Turzo písal poéziu – v gréčtine. Účty v jeho sídle Bytči, napr. to, čo sa „strovilo“ na veľkolepých svadbách či pompéznych pohreboch v rodine, sa viedli v slovenčine. Od roku 1609 do svojej smrti v r. 1616 bol palatinom, čo vo vtedajšej hierarchii štátnej moci znamenalo, že bol po cisárovi druhým najmocnejším mužom v štáte – teda v Kráľovskom Uhorsku. Sám vo svojich listoch používal termín, „naša slovenská nácia“, ktorý sa vo forme slovenský národ, natio slavica, objavil po roku 1606 vo viacerých snemových uzneseniach. Napríklad v zákone, na základe ktorého v orgánoch mestskej samosprávy mali mať prioritné zastúpenie Nemci, Slováci a Maďari. Za Juraja Turza sa začal najväčší rozmach slovenského luteránstva, ktorý je ohraničený rokmi 1610-1660. Na začiatku 17. storočia boli štyri z piatich obyvateľov Slovenska evanjelikmi.6.-Palatín Turzo a Alžbeta Bátoriová -7.-Prečo musel zomrieť Imrich Turzo taký mladý ? - (oficiální text distributora)
Méně textu